Scheerovanie

KREHKÉ SILNÉ ZRIEDKAVÉ

Postavenie žien v monumentálnom sochárstve na Slovensku v ére centrálne riadenej kultúrnej politiky zostávalo na okraji, hoci práve tieto desaťročia znamenali nebývalý rozmach prepojenia architektúry a výtvarného umenia. Politika „percenta na umenie“, zavedená koncom 50. rokov a platná až do roku 1989, zakotvila povinnosť vnášať umeleckú výzdobu do verejných stavieb – od reliéfov cez mozaiky až po monumentálne plastiky. Zatiaľ čo šesťdesiate roky ešte priali odvážnejším a progresívnym riešeniam, obdobie normalizácie už kládlo dôraz predovšetkým na ideologickú kontrolu. Výsledkom boli diela, ktoré síce dokázali pretvárať priestor, no čoraz častejšie pôsobili schematicky a tematicky obmedzene. Tento systém upevňoval predovšetkým mužskú dominanciu v odbore, zatiaľ čo ženy-sochárky sa k väčším zákazkám dostávali len výnimočne, zväčša pri menej exponovaných realizáciách. Tieto diela sú tak odrazom nerovnováhy v možnostiach.